hanblivec

Bola som na dovolenke. Niekoľko stoviek kilometrov od neho. A predsa bol všade so mnou. V mojej mysli. Viem, je príliš skoro na to, aby som z toho robila "haló", no rada naňho myslím. Dnes ho zas konečne uvidím. Mali sme deväť hodín. Celých deväť hodín a ja som sa neustále snažila byť nad vecou, ignorovať ho, aby som ho svojimi lač(c)nými pohľadmi nevyplašila. No aj tak som chcela byť v centre pozornosti, aby ma uvidel, aby si ma zapamatal. Vrcholný moment nastal, keď ma učiteľka požiadala, aby som prečítala Havrana od Edgara Allana Poe. Bol to text na dve A4 a ja som stála pred tabuľou a snažila som sa o čo najprecítenejší prednes. Sem tam mi očko poblúdilo po hanblivcovi. Ale on sa robil, že to nevidí. Prednes mal zjavne úspech, pretože som bola odmenená potleskom. ...Ďalšiu hodinu sme mali sociológiu a čo čert (alebo anjel) nechcel, museli sme pracovať po skupinách. Hádajte, kto mi ostal. Pokiaľ myslíte, že hanblivec, tak máte pravdu. Pardon, ešte som vám neprezradila, ako sa volá. Je to Javier. Snažila som sa tejto skupinovej práci vyhnúť, bola som z neho veĺmi nervózna. Bála som sa toho, ako strašne ma priťahoval. No učiteľku sa mi nepodarilo prehovoriť, že to zvládnem urobiť sama. Nakoniec som vôľky- nevôľky odišla k nemu. Celú tú dobu som sa snažila niečo hovoriť, aby to nebolo až také trápne. Skoro som si ho nevšímala, len počúvala jeho hlas. Mal krásny ,hrubý hlas. Bola som roztopená, ako snehuliak na Floride. No nakoniec sme to zvládli bez väčších problémov ( a ja bez flirtovania). Ďalší deň skončil, ale ja s hanblivcom sme pred sebou mali ešte jednu kapitolu. Neskôr sme sa stretli v stánku, na vlakovej stanici. Zase nasledoval pohľad z očí do očí a potom na moje počudovanie jeho náhly útek. Ako vystrašené srnča. Celú cestu domov som myslela na to, ako predo mnou zdrhol. Ten pohľad, ako keď dieťaťu ukradnú obľúbenú hračku. Pocit bezmocnosti. Strach. Toto všetko obsahoval jeho jediný pohľad. Cítila som sa ako taký vred, ktorý sa každému hnusí a doma som sa stále premeriavala v zrkadle, či to nie ja náhodou aj pravda. Dosť to zakolísalo s mojou sebadôverou. Úplne ma to zmiatlo a aj trochu nahnevalo. Nevedela som čo robiť. Vedela som, že nie je ako ostatní. Proste môj hanblivec...