hanblivec

Som v novej škole, v novej triede. Vyzerá to tu útulne. Pane Bože, dúfam, že sa hneď v prvý deň nestrápnim. "Josefina- toto je tvoja trieda..." Pán zástupca ma zaviedol do malej miestnosti a zaželal mi veľa šťastia. Hneď ako som zatvorila dvere, cerilo na mňa 17 neznámych tvári. Učiteľka ma poprosila, aby som sa predstavila. Povedala som teda odkiaľ som, čo ma baví a tak. Potom som si mala vybrať svoje miesto. Pozorne som premeriavala každý kút a všetkých ľudí. Vtom som zbadala nádherného chlapca. Sedel úplne vzadu, schúlený, ako taká myška. Chvíľu som sa naňho pozerala a potom som sa rozhodla, že si sadnem do prvej lavice, pred učiteľku. Pod lampou predsa býva najvačšia tma. Počúvala som tie bežné veci, čo sa riešia na začiatku roku a pred očami som mala stále tvár toho hanblivca. Musela som sa naňho znovu pozrieť. Bolo to silnejšie, než ja. Zdalo sa mi, že ma pozoruje. Otočila som sa a všimla som si, že práve v tú chvíľu začal nervózne krútiť hlavou do všetkých strán. Bolo to milé. Vyučovanie sa skončilo.Stoličky sa zdvihli. On odišiel, no ja som naňho myslela úplne všade. Vo vlaku, doma, keď som prišla. Aj večer. Nechápala som to. Nikdy predtým som niečo také nezažila. Jasné, bol tu zástup chlapcov ako Danillo (kamarát), ktorý si ma chcel získať,tým, že mi kupoval desiaty. Alebo Roman- playboy, ktorý zbalil snáď každú... No žiadnemu z nich som nepripisovala toľký význam. Asi som sa zamilovala...